Pri poslednej rozlúčke so 42 príslušníkmi OS SR nezostalo ani jedno oko suché

Prešov 25. januára (TASR) - Vyše tritisíc ľudí bolo na dnešnej poslednej spoločnej rozlúčke so 42 tragicky zosnulými príslušníkmi Ozbrojených síl (OS) SSR v prešovskej mestskej hale. I napriek tomu boli chvíle, keď v jej vnútri panovalo ticho, prerušené len občas zakašlaním alebo plačom.

Jedna z najsmutnejších udalostí v novodobej histórii
Slovenska nenechala snáď žiadne oko prítomných suché. Slzu si utrel i
prezident SR Ivan Gašparovič, keď na čele sprievodu oficiálnych hostí
nielen zo Slovenska, ale aj Maďarska, Česka, Rakúska a
Severoatlantickej aliancie (NATO) vyjadroval sústrasť pozostalým na
konci smútočného obradu. Vtedy halou znela obľúbená pieseň Flying Home
tragicky zomretých vojakov, vracajúcich sa domov po polročnej mierovej
misii KFOR v Kosove.
Ťaživej atmosfére podliehali okrem pozostalých aj
príslušníci čestnej stráže. Viacerým prišlo nevoľno a musela im byť
priamo na palubovke pri katafalkoch s uloženou rakvou prikrytou štátnou
vlajkou poskytnutá zdravotnícka pomoc.
Medzi ľuďmi v hale sa pohybovala 20-členná skupina
psychológov. OS SR prišli pomôcť psychológovia z Hasičského a
záchranného zboru SR, vycvičení pre prácu s ľuďmi v krízových
situáciách. Psychológ Jozef Smerecký z Košíc po skončení rozlúčky pre
TASR povedal, že museli pomáhať vo viacerých prípadoch, ale všetko
zvládli. I on sa pri rozprávaní neubránil dojatiu, pretože medzi
obeťami havárie lietadla boli jeho bývalí kolegovia. Presne to spomenul
vo svojom smútočnom príhovore Generálny tajomník NATO Jaap de Hoop
Scheffer, keď povedal, že všetci sa musíme naučiť žiť s touto stratou.
Po obrade v hale vyniesli vojaci každú rakvu do
pohrebného auta. Tak aj ďalších asi tritisíc ľudí stojacich pred halou
mohlo vidieť smútočný akt na vlastné oči. Pred tým mohli sledovať celý
priebeh vo vnútri na veľkoplošnej obrazovke. Po 42 obetiach leteckej katastrofy ostalo 37 sirôt. Viaceré z nich
prišli na rozlúčku s mamičkou alebo príbuznými, jedna vdova sa lúčila
so zosnulým manželom s batoliatkom na rukách.
     Početné autobusy prišli do Prešova z rôznych kútov
Slovenska a pricestovali celé rodiny. Na poslednú rozlúčku so 45-ročným
podplukovníkom Igorom Angelovičom prišli z Piešťan jeho dvaja synovia a
príbuzní Mihálikovci a Mišíkovci. Jeho švagriná Mária Miháliková sa o
smrti švagra dozvedela až v osudnú noc, keď jej volala sestra. \" Bol to
výborný, skvelý človek, vždy usmiaty, optimista, \" povedala so žiaľom v
hlase pani Mária.
    Rodiny sprevádzali vojaci z povolania. S Kotvanovcami
prišiel napríklad z Nového Mesta nad Váhom podplukovník Róbert Gubčík.
Na zosnulého podplukovníka vo výslužbe Petra Kotvana si spomína ako na
stopercentného a zodpovedného človeka.
    So strýkom, 57-ročným košickým lekárom Martinom Háberom sa
lúčil aj jeho synovec Matúš Háber. \" Ja som sa s ním vlastne neprišiel
rozlúčiť, pretože s ním sa rozlúčiť nedá. Bol úplne fantastický, bol
sopka, bol voda, bol večne mladý a taký ostane v našich srdciach, \"
povedal pre TASR synovec, pre ktorého bol strýko veľkým vzorom.
    Na poslednú spoločnú rozlúčku prišli aj obyvatelia dedinky
Hejce v Maďarsku, pri ktorej lietadlo AN 24 havarovalo 19. januára
večer na 700 metrov vysokom kopci Borsó. Prišli aj so starostom Gézom
Rohályom, ktorý potvrdil, že sú rozhodnutí postaviť v obci zosnulým
slovenským vojakom pamätník.